Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

Obsah

História obce

Prvá písomná zmienka o Zelenči

Územie dnešného Zelenča bolo už osídlené v rokoch 4500-3000 pred Kristom. Od kultúry lengyelskej cez eneolit, dobu bronzovú, železnú až po dobu rímsku a slovanskú.

Artefakty, ktoré sú uložené v Archeologickom ústave v Nitre i tie čo sú v Západoslovenskom múzeu v Trnave, to jednoznačne potvrdzujú.
Archeológmi nájdené nálezy sú:
neolitické sídlisko s kultúrou volútovou, želiezovskou, longyelovskou, hroby stredodunejskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej, sídlisko neskorolatentné, rímsko barbarské a ranostredoveké.

Prvá historická zmienka o Zelenči sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z 13.mája 1243, kde sa uvádza pod názvom SEELENCH, kedy ju Belo IV. daruje bratislavskému mešťanostovi Wochovi, ktorý dostal tieto pozemky ako znak vďačnosti za preukázané služby pri ohrození kráľovstva Tatarmi, do osobného vlastníctva, ako aj do večného vlastníctva jeho potomkov.

V druhej listine zo 14. októbra 1260 Bela IV. vymieňa pozemok v Strhároch a Kleňanoch synom Wacíka, známym grófa Dubuka, za pozemok v župe bratislavskej .
V roku 1278 sa obec Zeleneč dostáva do vlastníctva bratislavskej kapituly.
V nej sa Zeleneč nazýva ZELENCH, ZELYNCH.

Ak sa zamyslíme nad pôvodom názvu obce Zeleneč, tak môžeme konštatovať, že motiváciou vzniku názvu pôvodnej usadlosti Zeleneč, bola väčšia časť chotára s výnosnými lúkami, pasienkami, záhradami, prípadne vinohradmi. A sotva bude náhodné, že časť chotára obce má taký charakter i dodnes.


Pomenovanie obce počas stáročí dodnes

1243 – Seelench
1260 – Zelchan, Zelchen
1278 – Zelench, Zelynch
1388 – Kysselench
1429 – Ozelencz, Ozelenecz
1498 – Kyslynch
1510 – Antiquus Lincz
1773 – Lincz
1894 – Szilincs, Szelencs
1918 – Szelinc, Szilincs
1928 – pomenovanie sa ustálilo a jeho úradný názov je ZELENEČ

Veľmi často sa medzi Zelenčanmi, ale i v okolitých dedinách a mestách zaužíval neúradný názov obce Zeleneč, ako „LINČ“. A k nemu neodmysliteľne patrí i ľudová pieseň “Niže Linča“, ktorá sa stala nepísanou hymnou obyvateľov Zelenča.

Text piesne: /:Niže Linča, niže Linča, teče járek,:/
/:každá panenka, každá panenka, lúbi džbánek, lúbi džbánek:/
/: Nie tak džbánek, nie tak,džbánek, ako vínko:/
/: ej napi sa ho, ej napi sa ho, Katarínko, Katarínko:/

Čo s osadou „Starý Linč“?

V miestnej nomenklatúre, ale aj v listinnom materiáli, sa stretávame s názvom: Starý Linč, Ólincs, Antiquus Lincs.
Túto osadu viem aj lokalizovať a to do priestorov, kde sa vlieva potok Trnávka do riečky Parná.
Starý Linč bol vlastne pôvodným Zelenčom, ktorého obyvatelia sa pre nepriaznivé pomery spôsobené častým „vytápaním“ pozemkov po väčších návalových vodách, presťahovali na bezpečnejšie miesto, kde teraz leží obec Zeleneč.

V listine z roku 1283 je v blízkosti Zelenča spomínaná malá pevnosť- hrad, takže niet pochýb o osídľovaní územia obce Zeleneč.
Slovania, ako nás o tom informuje historik Prokopius, žili v malých osadách a počet ich obydlí nepresiahol desať. Obydlia boli štvorcového tvaru, prípadne obdĺžnikového. Boli mierne vyhĺbené do zeme- presne tak, ako to dokazuje aj nález malej pevnosti - chaty v Zelenči. V chatách mávali v zime aj zvieratá, najmä mláďatá, ktoré by boli inak zahynuli. Nebývalo to však často.

Prvý archívny záznam o počte obyvateľov a domov je z roku:
1634 – 200 obyvateľov a 40 domov
1713 – 207 obyvateľov
1782 – 620 obyvateľov
1813 – 525 obyvateľov
1847 – 605 obyvateľov
1869 – 765 obyvateľov
1880 – 860 obyvateľov
1900 – 1265 obyvateľov

V tomto období obec zabrali svätojurskí a pezinskí grófi. Bratislavská kapitula, ktorá bola ako druhý majiteľ , opäť získala obec za vlády cisára Rudolfa v roku 1278.
V roku 1649 daroval Ferdinand II. obci právo mýta.
Obec niekoľko krát vyhorela.
V období feudalizmu sa viedli spory s okolitými obcami, jednou z nich bola aj obec Opoj.
Tak ako aj iné obce, prvá aj druhá svetová vojna veľmi citeľne postihla i obec Zeleneč a vyžiadala si veľa obetí, ktorým je venovaný „Pomník“ na pamiatku padlých v I. a II. svetovej vojne pri obecnom cintoríne.

Čerpané z knihy vydanej pri príležitosti 200.výročia osamostatnenia farnosti obce Zeleneč

Autor: A. Adamkovič